Lorem ipsum

read more

Kostoľany pod Tribečom

Kostol svätého Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom je významným predstaviteľom stredoeurópskeho predrománskeho umenia. Nástenné maľby v interiéri patria nielen k najstarším a najlepšie zachovaným na Slovensku, ale v celej strednej Európe.

  • Pred 850 n.l.

Pred rokom 850 n. l.

krajina

Kostol sv. Juraja stojí v Kostolianskej kotline, ktorá je súčasťou geomorfologického celku Tribeč s prevažne vrchovinovým až stredohorským reliéfom. Obr. 1 Obr. 2 Obr. 3 Ten ju ohraničuje z troch strán vrchmi, ktorým dominuje Veľký Lysec (547 m n. m.) a Ploská (577 m n. m.). Pohorie Tribeč patrí do pásma jadrových pohorí Slovenska. Tvorí ho kamenné jadro s vyvretými a premenenými horninami a obal zložený z usadených hornín, cez ktorý sa v období druhohôr a treťohôr presunuli mohutné skalné platne. K najstarším horninám patria granitoidy, v mladšom období druhohôr vznikli ešte vápence, dolomity, bridlice a kremence. V treťohorách zasahoval do Kostolianskej kotliny výbežok teplého mora. Zostali po ňom sypké a mäkké usadené horniny s tenkými vrstvičkami hnedého uhlia. Vo štvrtohorách vznikli vplyvom zvetrávania ostré hrebene, skalné komíny, previsy, steny, veže a kamenné moria. 1

Obr. 1: Severná časť Kostolianskej kotliny z hradu Gýmeš. V pozadí Veľký Tribeč. © Jan Gloc

Obr. 1: Severná časť Kostolianskej kotliny z hradu Gýmeš. V pozadí Veľký Tribeč. © Jan Gloc

Obr. 2: Pohľad na Kostoliansku kotlinu z Veľkého Lysca. © Jaroslav Košťál

Obr. 2: Pohľad na Kostoliansku kotlinu z Veľkého Lysca. © Jaroslav Košťál

Obr. 3: Južná časť Kostolianskej kotliny z hradu Gýmeš. V pozadí Veľký a Malý Lysec. © Jan Gloc

Obr. 3: Južná časť Kostolianskej kotliny z hradu Gýmeš. V pozadí Veľký a Malý Lysec. © Jan Gloc

Hlavný vodný zdroj, potok Drevenica, pramení na južnom svahu Veľkého Tribeča v nadmorskej výške 545 m. V priebehu štvrtohôr sa v jeho údolí hromadili nánosy štrku a piesku, tok sa spomaľoval a tvoril kľukaté meandre. Väčšina prameňov v širšom okolí Kostolian pod Tribečom závisí od zrážok. Počas horúceho a suchého leta mnohé úplne vysychajú. Výnimkou sú pramene a studne s vodou, pochádzajúcou z hornín s krasovou a krasovo – puklinovou priepustnosťou. 2

Geologický charakter kotliny spôsobil, že rozsahom malé plochy poľnohospodársky využiteľnej pôdy sa nachádzajú iba v údolí Drevenice. Z toho najväčšie, aj keď nesúvislé časti, pokrýva skupina hnedých pôd. 3

Z nerastných surovín mali v minulosti význam predovšetkým vápence na výrobu vápna a kremence pravdepodobne na výrobu skla. Obr. 4 bod 3 Zvyšky po ťažbe bielych mramorizovaných vápencov sú juhovýchodne od hradu Gýmeš, na miestach, kde sa ťažili aj kvalitné suroviny na výrobu vápna. Našli sa tu 4 menšie kameňolomy, haldy a rozličné stopy po ľudskej činnosti, ku ktorým viedla vozová cesta z Kostolian pod Tribečom. Jamy, v ktorých sa ručne lámal vápenec, sú aj v širšom okolí Kostola sv. Juraja. Najstaršie využívanými stavebnými kameňmi boli kremence, ktoré sa získavali z rozsiahlych suťovísk na svahoch okolitých vrchov. Vo veľkej miere boli použité na stavbu hradiska na Veľkom Lysci a na hrade Gýmeš. Z kremencových blokov sú aj náhrobné kamene na návrší pri Kostola sv. Juraja. Rozšíreným stavebným materiálom boli tehliarske hliny. Hlina na výrobu nepálených tehál, vymazávanie podláh a stien obydlí a hospodárskych stavieb sa kopala ručne. Z viacerých polôh je zdokumentovaný výskyt železitých okrov a hematitu, ktoré sa v minulosti využívali na výrobu farbív. Relikty po starých banských prácach, zameraných na železné rudy, sa nachádzajú v sedle medzi Malým a Veľkým Lyscom. 4

Obr. 4: Kostoľany pod Tribečom, Velčice – situačný plán hradiska na Veľkom a Malom Lysci. 1 – val s kamennou plentou, prerušený polokliešťovou bránou; 2 – predsunuté opevnenie (hlinitý val s priekopou); 3 – tzv. cisterny (stopy po starých banských prácach); 4 – hlinitý priečny val a priekopa; 5 – kamenný priečny val; 6 – predpokladaný rozsah osídlenia zázemia hradiska. © Geodetické zameranie M. Borza, mapový podklad EUROSENSE s.r.o.

Obr. 4: Kostoľany pod Tribečom, Velčice – situačný plán hradiska na Veľkom a Malom Lysci. 1 – val s kamennou plentou, prerušený polokliešťovou bránou; 2 – predsunuté opevnenie (hlinitý val s priekopou); 3 – tzv. cisterny (stopy po starých banských prácach); 4 – hlinitý priečny val a priekopa; 5 – kamenný priečny val; 6 – predpokladaný rozsah osídlenia zázemia hradiska. © Geodetické zameranie M. Borza, mapový podklad EUROSENSE s.r.o.

Celý masív Tribeča, ktorý je dodnes zalesnený, poskytoval dostatok dreva a lovnej zveri. 5

osídlenie

Najstaršie doklady o pobyte človeka v Kostolianskej kotline pochádzajú z mladšej a neskorej doby kamennej – neolitu a eneolitu. 6 Obr. 5 Obr. 6

Obr. 5: Kostolianska kotlina. Archeologické nálezy z praveku a včasného stredoveku z katastra Kostolian pod Tribečom: 1– Veľký Lysec – eneolit, neskorá doba bronzová/halštat, doba rímska, obdobie sťahovania národov; 2 – Malý Lysec – eneolit, neskorá doba bronzová/halštat; 3 – Kostol sv. Juraja – eneolit, neskorá doba bronzová/halštat, včasný stredovek; 4 – Nad cestou – neolit, eneolit, včasný stredovek; 5 – Bilkeš – pravek, neolit/eneolit, latén, včasný stredovek; 6 – Kostoľany pod Tribečom, č. d. 17 – eneolit, včasný stredovek; 7 – Kostoľany pod Tribečom, č. d. 126 a 127 – pravek, neolit (?), eneolit, včasný stredovek; 8 – Kostoľany pod Tribečom, č. d. 118 – pravek, eneolit; 9 – Breziny I – pravek, eneolit, latén; 10 – Breziny II – pravek, eneolit; 11 – Breziny III – pravek, eneolit. © Eva Stuchlíková

Obr. 5: Kostolianska kotlina. Archeologické nálezy z praveku a včasného stredoveku z katastra Kostolian pod Tribečom: 1– Veľký Lysec – eneolit, neskorá doba bronzová/halštat, doba rímska, obdobie sťahovania národov; 2 – Malý Lysec – eneolit, neskorá doba bronzová/halštat; 3 – Kostol sv. Juraja – eneolit, neskorá doba bronzová/halštat, včasný stredovek; 4 – Nad cestou – neolit, eneolit, včasný stredovek; 5 – Bilkeš – pravek, neolit/eneolit, latén, včasný stredovek; 6 – Kostoľany pod Tribečom, č. d. 17 – eneolit, včasný stredovek; 7 – Kostoľany pod Tribečom, č. d. 126 a 127 – pravek, neolit (?), eneolit, včasný stredovek; 8 – Kostoľany pod Tribečom, č. d. 118 – pravek, eneolit; 9 – Breziny I – pravek, eneolit, latén; 10 – Breziny II – pravek, eneolit; 11 – Breziny III – pravek, eneolit. © Eva Stuchlíková

Obr. 6: Kostoľany pod Tribečom, polohy Bilkeš a Nad cestou: kamenné úštepy, čepele a surovina na výrobu štiepaných kamenných nástrojov z obdobia eneolitu. © Katedra archeológie, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, foto Noémi Pažinová

Obr. 6: Kostoľany pod Tribečom, polohy Bilkeš a Nad cestou: kamenné úštepy, čepele a surovina na výrobu štiepaných kamenných nástrojov z obdobia eneolitu. © Katedra archeológie, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, foto Noémi Pažinová

V období staršej doby železnej si nositelia lužickej kultúry v Tribečskom pohorí vybudovali výšinné opevnené sídlo – hradisko v polohe Veľký a Malý Lysec. Obr. 4 V teréne sú podnes viditeľné stopy po opevnení hradiska v podobe systému valov a priekop, hradby s kamennou plentou z nasucho kladených kameňov, ako aj pozostatkami vstupnej brány. 7 V polohe Malý Lysec boli dve predhradia, na druhom sa nachádzali obytné a pravdepodobne aj hospodárske objekty. 8 Stopy po osídlení ľudom lužickej kultúry v tejto oblasti nachádzame aj v nižších polohách v rámci Kostolianskej kotliny. 9

Z mladšej doby železnej poznáme z Kostolianskej kotliny iba nálezy črepov z hlineného riadu, ktorý používali nositelia laténskej kultúry – Kelti.
V mladšej dobe rímskej žilo na území Slovenska germánske obyvateľstvo. V okolí Kostolianskej kotliny sú z tohto obdobia známe len torzovité nálezy, podobne ako aj z nasledujúceho obdobia sťahovania národov. 10

V období včasného stredoveku sa v širšom európskom priestore usídľuje nové etnikum – Slovania. V južnej časti Kostolianskej kotliny, na území obce Ladice, bolo náhodne objavené a čiastočne preskúmané kostrové pohrebisko z 9. – začiatku 10. storočia. 11

Poznámky

1 Jahn, Ján, Kečkéšová, Zuzana and Košťál, Jaroslav, ‘Príroda Kostolianskej doliny’, in Baxa, Peter (ed.), Kostoľany pod Tribečom. Monografia dejín obce, Kostoľany pod Tribečom 2012, pp. 9-11

2 Ibid, pp. 11–13

3 Ibid, p. 13

4 Ibid, pp. 13–15;
Látková, Michaela, Výskumná správa Archeobotanická – predbežná správa z preplavovania sedimentov, analýzy makrozvyškov a analýza mazaníc, Halič 2012

5 Jahn, Ján, Kečkéšová, Zuzana and Košťál, Jaroslav, ‘Príroda Kostolianskej doliny’, in Baxa, Peter (ed.), Kostoľany pod Tribečom. Monografia dejín obce, Kostoľany pod Tribečom, 2012, p. 18

6 Borzová, Zuzana and Pažinová, Noémi, ‘Osídlenie Kostolianskej doliny’, in Monumentorum Tutela 21, 2009, pp. 35–36

7 Mitáš, Vladimír and Stegmann-Rajtár, Susanne, ‘Nové nálezy z prieskumov opevneného hradiska Veľký Lysec’, in Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2005, Nitra, 2007, pp. 146–148

8 Bisták, Peter, Borzová, Zuzana and Chmelo, Ladislav, ‘Archeologický výskum Malého Lysca’. Nálezová správa 2013 (find report)

9 Bisták, Peter and Borzová, Zuzana, ‘Kostoľany pod Tribečom v praveku a včasnom stredoveku’, in Baxa, Peter (ed.), Kostoľany pod Tribečom. Monografia dejín obce, Kostoľany pod Tribečom, 2012, pp. 25–36;
Romsauer, Peter, ‘Záchranný výskum na halštatskom žiarovom pohrebisku vo Velčiciach’, in Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1974, Nitra, 1975, pp. 93–94; Borzová, Zuzana et al., Ladice v premenách času, Ladice, 2013, pp. 21 – 30

10 Ibid. Ref. 1, p. 38

11 Vendtová, Viera, ‘Slovanské pohrebisko v Ladiciach, okr. Nitra’, in Archeologické Rozhledy, no. 14, 1962, p. 402

Pokračovať na: 850 – 1050 n. l.

krajina osídlenie

zdielať tlačiť

top ↑